Voluntáriu lubuk ida husi Australia to’o ona Timor hodi hala’o misaun sirurjia fuan

21 Fevreiru 2018

Ekipa sirurjiaun husi Austrália, inklui sirurjiaun, enfermeira ho funsionáriu saúde, sei to’o Timor iha Fevreiru-nia remata hodi harii misaun majór ba sirurjia fuan.

Ekipa voluntáriu sei servisu hamutuk ho funsionáriu lokál iha Ospitál Nasionál Guido Valadares durante loron lima entre loron 29 fulan Fevreiru to’o loron 2 Marsu, ho objetivu atu halo sirurjia ‘keyhole’, ne’ebé presiza tékniku komplikadu, ba pasiente labarik lubuk ida to’o na’in 15.

Xefe ONG East Timor Hearts Fund, Sr. Stuart Thomson, dehan katak misaun sirurjia nu’udar primeiru misaun hanesan ne’e ne’ebé organizasaun halo, no kapazde ajuda pasiente barak liu simu tratamentu.

“To’o agora, ami-nia oportunidade úniku mak hodi pasiente bá Austrália hodi hetan sirurjia ida-ba-idak, maneira tantu karun no mós demora kleur demais.” Dehan Sr. Thomson.

“Ho misaun sirurjia ida-ne’e, ami bele halo operasaun ba pasiente barak liu iha loron lima-nia laran, ne’ebé uluk ami konsege trata pasiente kuantidade hanesan durante tinan ida tomak.

Sr. Thomson dehan katak East Timor Hearts Fund sei kontinua hodi pasiente ba Austrália hodi simu tratamentu, maibé ninia esperansa ba futuru atu bele aumenta tan operasaun ne’ebé bele halo iha Timor-Leste-nia laran.

“Ami koko atu apoia sistema saúde iha Timor-Leste, no ami hein katak aban bainrua, karik nasaun sei iha kapasidade rasik ba ajuda pasiente ho kondisaun fuan komplikadu liu husi tratamentu iha rai laran, husi sirurjiaun lokál, iha ospitál lokál.” Dehan Sr Thomson.

Sr Thomson dehan katak apoiu iha Austrália ba Operation Goodhearts maka’as tebetebes, ho profisionál médiku espertu liu sai voluntáriu hodi servisu gratis ba programa. Ho tan, doasaun husi komunidade iha loron lima-nia laran de’it liu tiha dolar 10. 000 dolar Australianu. Ho fundus ne’e, organizasaun sosa ekipamentu médiku.

Xefe Misaun Sirurjia-nian, Profesór Andrew Cochrane, dehan katak pasiente joven sira presiza hetan sirurjia urjente, tanba sira sofre ho sintonas difisil tebetebes, hanesan dada iis difisil, ho labarik la to’o altura normál tuir sira-nia idade.

“Sira sei rekupera lailais, no kuaze depois kedas pasiente hadeer depois sirurjia, sira sei sente di’ak. Sira bele hala’o sira-nia moris normál, ho saúde ne’ebé ótimu.” Dehan Prof. Cochrane.

Misaun ida-ne’e mak misaun sirurjia fuan úniku ne’ebé halo dezde tinan neen liubá, entaun kuantidade pasiente sei barak hela ne’ebé hein netik ba asisténsia.

Enkerimentu médiku: info@easttimorheartsfund.org.au